Veda na dosah

Pred tristo rokmi dokázala drevená figurína v skrini porážať v šachu významných súperov. Ľudia verili, že ide o stroj, ktorý premýšľa. Za mechanickým Turkom stál rodák z Bratislavy Wolfgang von Kempelen. Dnes už v jeho vnútri nehľadáme umelú inteligenciu, ale skôr zrkadlo našej tendencie pripisovať myslenie všetkému, čo pôsobí dostatočne inteligentne. A práve od tejto ilúzie sa začína rozhovor o umelej inteligencii a o tom, čo môže prísť po nej.
S informatikom Martinom Spanom sa vraciame k začiatkom umelej inteligencie v päťdesiatych rokoch a prechádzame jej vývojom od kombinatorickej explózie cez takzvané zimy AI (obdobia útlmu záujmu o umelú inteligenciu) až po zásadný zlom v roku 2012. Martin Spano priznáva, že to, čo dnešné stroje dokážu, ho trochu desí.
Čo dnes znamenajú AI agenti a čo všetko môžu urobiť, ak im dáme prístup k našim údajom a zariadeniam? Informatik odporúča skúšať ich najprv v oddelenom počítačovom prostredí, v ktorom sú oprávnenia štandardne zablokované a používateľ ich povoľuje postupne.
Rozprávame sa aj o sociálnych sieťach a o tom, ako dokážu ovplyvňovať naše správanie. Martin otvorene hovorí o vlastnej skúsenosti so závislosťou od sociálnych sietí a odporúča vycvičiť si vlastný algoritmus – teda vedome rozhodovať o tom, aký obsah nám sociálne siete servírujú. Za jedno z najväčších rizík technológií považuje polarizáciu spoločnosti a jej možné dôsledky pre demokraciu.
Napriek tomu zostáva optimistom. Umelá inteligencia podľa neho má obrovský potenciál napríklad v medicíne, kde môže výrazne urýchliť vývoj nových liekov. Aj preto si vie predstaviť, že v horizonte desiatich rokov dokážeme výrazne pokročiť v boji proti rakovine.
A čo príde po umelej inteligencii? Martina Spana fascinuje najmä kvantová éra. Kvantové počítače podľa neho umožnia riešiť problémy, na ktoré dnes nemáme dostatočný výpočtový výkon. Ich nástup si pritom môže vyžiadať aj úplne nové matematické postupy a, ako hovorí, doba kvantová bude dobou zázrakov.
Martin Spano je slovenský informatik a popularizátor umelej inteligencie. Vyštudoval informatiku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Za jeho popularizačné aktivity bol trikrát nominovaný na ocenenie Cena za vedu a techniku. Po absolvovaní informatiky sa mienil venovať počítačovému videniu. Profesijná cesta ho však priviedla k spracovaniu prirodzeného jazyka (Natural Language Processing, NLP), oblasti umelej inteligencie, ktorá sa po publikovaní prelomovej práce Attention Is All You Need začala mimoriadne dynamicky rozvíjať. Keď 14. februára 2019 predstavili model GPT-2, v nástupe veľkých jazykových modelov rozpoznal technológiu, ktorá zásadne ovplyvní ďalší vývoj umelej inteligencie. Práve vtedy sa rozhodol venovať popularizácii umelej inteligencie naplno prostredníctvom prednášok, školení a vzdelávania firiem.
O podcaste
Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Objavte milimetrové huby s veľkým potenciálom.
Adam Polhorský svoju vášeň k hubám našiel už v detstve, keď sa pri prechádzkach lesom rád vytratil z turistických chodníčkov a objavoval dary prírody. Dnes sa nadšenie z húb pretavuje do reálnych pracovných výsledkov a spolupráce s kolegami z iných krajín. Ako sám prezrádza, úsilie v teréne nevníma ako prácu, ale ako relax.
Ako jediný na Slovensku sa venuje milimetrovým hubám, ktoré rastú na odumretom dreve. Možno ich nájsť prevažne na konároch zopár metrov nad zemou. Ich zmysel vidí v rozširovaní ľudského poznania a v možnosti dozvedieť sa viac o dosiaľ nepoznanej biodiverzite. Čím hlbšie spoznáme svoje okolie, tým lepšie ho dokážeme chrániť. Vzorky novoobjavených húb sa následne dokumentujú, kultivujú a ukladajú do depozitárov, aby s nimi mohli pracovať ďalší vedci – napríklad skúmať ich interakcie s chemikáliami či organizmami a zisťovať ich potenciálne využitie v oblasti antibiotík. Niektoré huby ponúkajú spevňujúce vlastnosti. Ako príklad mykológ uvádza hlivu, ktorá dokáže prerásť celulózu a ktorú možno využiť v stavebníctve.
Hoci na Slovensku samotný odbor mykológia nefiguruje, taxonómia na Slovensku má tradíciu od 19. storočia a odvtedy sa opísalo približne dvesto druhov húb z nášho prostredia. Každým rokom toto číslo rastie, lebo Slovensko má veľmi rozmanité biotopy. Opis nového druhu a publikovanie štúdie však môže trvať pokojne aj dvadsať rokov.
V rozhovore sa dozviete o dôležitom zapájaní verejnosti do výskumu – občianskej vede –, o tom, ako dobre fungujú aplikácie, ktoré využívajú umelú inteligenciu na rozpoznávanie húb, čo sa deje v ľudskom tele po konzumácii jedovatých húb a prečo ich mykológovia dobrovoľne ochutnávajú.
Mgr. Adam Polhorský pôsobí v Centre biológie rastlín a biodiverzity SAV v Botanickom ústave. Je členom výboru Slovenskej mykologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied. Opísal takmer dvadsať nových druhov, je autorom viacerých prednášok pre odbornú aj laickú verejnosť a sprevádzajúcim na mykologických prechádzkach. Vo voľnom čase rád cestuje, trávi čas v prírode a pozoruje všetko drobné a skryté okolo seba.

O podcaste
Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Mať prst na tepe technológií umožní človeku nielen to, aby bol súčasťou budúcnosti, ale aj to, aby ju formoval.
Lenka Hlinková pracuje v IT viac ako pätnásť rokov. Je autorkou prvej slovenskej knihy o ženách v IT a zakladateľkou občianskeho združenia Ženský algoritmus, ktorý motivuje dievčatá a ženy k práci s technológiami.
STEM (science, technology, engineering, mathematics) je prístup k vzdelávaniu, ktorý integruje vedu, technológiu, inžinierstvo a matematiku do jedného celku. Vzdelávanie je inovatívne, praktické a zamerané na riešenie reálnych problémov a podporu kreatívneho myslenia.
Cieľom podľa nej nie je pritiahnuť všetky dievčatá a chlapcov k STEM odborom, ale pomôcť im urobiť informované rozhodnutie o ich ďalších životných krokoch v rámci vzdelávania, ktoré je často náročné a leží na pleciach štrnásť- či pätnásťročných detí. Podľa výskumov od štúdia technických smerov dievčatá najviac odrádza nedostatok informácií, nevyhovujúca výučba informatiky, ktorá je na každej škole iná, ale aj málo ženských vzorov v ich okolí.
Lenka sa snaží svoju teóriu, že nadšenie je nákazlivé, pretaviť do praxe pomocou zviditeľňovania práve tých pozitívnych vzorov.
Mladým ľuďom pomôže aj portál štúdiumstem.sk, kde záujemcovia nájdu informácie o odvetviach, ktoré v najbližších rokoch budú ťahať ekonomiku, medzi nimi je napríklad informatika, biotechnológie alebo kyberbezpečnosť. Súčasťou webovej stránky je AI četbot, ktorý študentovi pomôže s výberom vysokej školy na základe jeho otázok, aktualizované termíny Dní otvorených dverí na jednotlivých fakultách, hodnotenia škôl podľa INEKO a novinkou je aj pomer dievčat a chlapcov na školách.
Dnešné zastúpenie žien v IT sektore na Slovensku je približne 16 percent, pričom európsky priemer je o niečo vyšší, na úrovni 19 percent. Netreba sa však pozerať len na percentá, ale aj na absolútnu hodnotu, lebo minulý rok nastal odlev prinajmenšom štyristo žien z tejto sféry.
Zvýšenie počtu pomeru pracujúcich ľudí v technickej sfére vedie k zvýšeniu HDP, čo je aj v záujme štátu. V budúcnosti nebude stačiť iba škola. Oveľa viac sa budú ceniť mimoškolské aktivity, stáže, vzdelávacie kurzy, dobrovoľníctvo a základom budú vlastné projekty. Už dnes je vidieť, že zavádzanie umelej inteligencie do praxe ovplyvňuje nábor juniorov a trh práce.
Všeobecnými odporúčaniami Svetového ekonomického fóra sú top tri zručnosti: flexibilita, schopnosť sa veci naučiť a odučiť a adaptabilita. Lenka pridáva, že strach zo zmeny musí ísť bokom, rovnako ako myšlienka, že po škole viac nie je potrebné vzdelávanie. Schopnosť učiť sa sám aj po štúdiu bude tiež jednou z kľúčových zručností.

Lenka Hlinková motivuje dievčatá a ženy k práci s technológiami. V roku 2018 vydala knihu Ženský algoritmus, kde sa snažila vyvrátiť mýtus, že IT je len pre mužov. Po svojom debute pomenovala aj občianske združenie, ktoré v týchto snahách pokračuje a pomáha dievčatám získať vzdelanie a uplatnenie v oblasti informačných technológií. Aktuálne pracuje na pozícii Automation & AI Lead. V občianskom združení dnes pomáha s fundraisingom, inováciami a so strategickým riadením. Je vášnivou knihomoľkou v oblasti náučnej literatúry, aktívne sa venuje fitnesu a modernému tancu.

O podcaste
Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberu škôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Viete, odkiaľ tečie voda, ktorú každý deň pijete?
Slovenská oceánografka Henrietta Dulai žije na Havaji už viac ako pätnásť rokov. Skúma kolobeh vody, jej geochémiu aj podzemné vody a vo svojej práci sleduje, ako klimatické zmeny a ľudská činnosť ovplyvňujú jej kvalitu.
Ako dieťa chcela byť vinárkou, neskôr ju fascinovala jadrová energia a napokon sa jej vedecká cesta cez Česko a Floridu skončila na Havaji. Dnes sa venuje výskumu, ktorý ukazuje, že problémy s pitnou vodou sa netýkajú len vzdialených ostrovov, ale postupne zasahujú celý svet.
V rozhovore povie o havajskom pojme ’ike, poznaní založenom na dôkladnom pozorovaní prírody, či o pozorovaní, havajsky kilo, vďaka ktorému domorodci dokážu zmeny v prírode rozpoznať skôr, než ich zachytia moderné prístroje. Priblíži význam konceptu aloha spirit a prezradí, prečo bola rastlina taro taká dôležitá pre polynézskych moreplavcov a ako sa dodnes využíva v havajských domácnostiach.
Dozviete sa, prečo dnes na polynézskom ostrove Rapa Nui (Veľkonočný ostrov) niektorým obyvateľom tečie z kohútikov slanšia voda, než by mala, čo to pre ich zdravie znamená a v akom stave je voda na Slovensku.
Rozprávali sme sa aj o ekologických dôsledkoch havárie vo Fukušime, o živote vedkyne na Havaji či o tom, prečo je dôležité učiť sa pozerať na prírodu pozornejšie.

Prof. Henrietta Dulai je rádiochemička a chemická oceánografka. Pomocou geochemických stopovačov skúma, ako sa pohybuje a mieša voda v pobrežných oblastiach a na kontinentálnych šelfoch. Pôsobí ako profesorka na Katedre vied o Zemi v rámci Školy oceánskych a zemských vied a technológií na Havajskej univerzite v honolulskej štvrti Mānoa. Jej výskumné projekty sa zameriavajú na vývoj nových metód merania a vedeckých prístrojov, ktoré následne využíva pri skúmaní odtoku vôd zo súše do oceánu, transportu látok v oceáne, ako aj šírenia a kolobehu živín, stopových kovov a antropogénnych znečisťujúcich látok.

O podcaste
Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Pri projektoch občianskej vedy nie je potrebný biely plášť ani laboratórium. Často stačí iba mobil, chvíľka času a chuť pozerať sa okolo seba trochu inak. Obyčajnou prechádzkou v lese tak môžete pomôcť vedeckej komunite.

Hostka Zuzana Stožická, veľvyslankyňa občianskej vedy na Slovensku, v rozhovore vysvetľuje princípy otvorenej a občianskej vedy. Otvorená veda zastrešuje postupy, ktoré zvyšujú dostupnosť a overiteľnosť vedeckých výsledkov, dát, metód či softvérových nástrojov pre každého, kto by ich mohol potrebovať. V rozhovore si priblížime budapeštiansku iniciatívu aj to, prečo sa otvorenej vedy dotýkame oveľa častejšie, než si myslíme, napríklad aj vtedy, keď sa študent zadarmo dopracuje k odborným článkom do svojej bakalárskej alebo diplomovej práce.
Princípom občianskej vedy je zapájanie verejnosti do výskumu, teda rozširovanie skupiny ľudí, ktorí sa môžu chytiť vedeckých metód a prispieť k bádaniu.
Na Slovensku majú najväčšie zastúpenie projekty z oblasti biológie, biodiverzity a životného prostredia. Verejnosť obľubuje projekt Vážky Slovensko, Motýlia polhodinka či Vtáčia hodinka. Vo svete, napríklad v Spojenom kráľovstve či vo Francúzsku, je zapájanie sa do obdobných projektov tradíciou. Ľudia sa s chuťou venujú chémii, histórii, astronómii alebo geografii.
V podcaste predstavíme šikovnú mobilnú aplikáciu a platformu, vďaka ktorej dokážu deti aj dospelí počas prechádzky jednoducho zaznamenať, akú faunu a flóru práve pozorovali.
Zuzana Stožická poradí, ako presne začať, kde hľadať informácie, či je potrebná registrácia, aké projekty bežia po celý rok a ktoré si počkajú na leto, jeseň či zimu, a prezradí, čo čaká záujemcov najbližšie.
Nezáleží na tom, či ste študent, senior, rodič, turista, rybár alebo hubár, k občianskej vede sa môže pridať naozaj hocikto; pre mnohé projekty stačí mať iba smartfón alebo digitálny fotoaparát. Občianska veda prepája odborníkov, nadšených amatérov aj nováčikov bez skúseností, ktorí sa chcú niečo naučiť a priložiť ruku k výskumu.
RNDr. Zuzana Stožická, PhD., je veľvyslankyňou občianskej vedy na Slovensku. Už od roku 2017 sa venuje problematike vedeckej komunikácie, otvoreniu vedy a občianskej vedy v rámci Kontaktnej kancelárie pre otvorenú vedu Centra vedecko-technických informácií SR. Podieľala sa na tvorbe Národnej stratégie pre otvorenú vedu (2021 – 2028). Vyštudovala biológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V Neuroimunologickom ústave SAV získala titul PhD. v odbore imunológia. Je oceňovanou autorkou poviedok na hranici žánrov science-fiction a fantasy inšpirovaných prírodou, poetikou mýtov a rozprávok, ale aj rozmanitosťou medziľudských vzťahov nášho sveta.
O podcaste
Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.