Veda na dosah

Čo všetko sa dá stihnúť do osemnástky? Kým väčšina z nás si v tomto veku užíva prvé skúsenosti za volantom alebo prvý drink bez obáv, Michal Jakabčic už stihol založiť úspešný projekt, získať prestížne ocenenia a stať sa súčasťou vedenia technologickej spoločnosti.
V novej epizóde podcastu Veda na dosah – o štúdiu privítame mladého muža, ktorý ešte pred prahom dospelosti dokázal to, o čom mnohí iba snívajú. Je autorom projektu Červené jablko, ktorý prepája umelú inteligenciu s ovocinárstvom, a vďaka nemu sa stal AI Študentom roka a zároveň AI Osobnosťou roka 2025. Popritom stále študuje na strednej škole a aktívne sa venuje riadeniu firmy.
V rozhovore sa dozviete, ako sa dá zvládať škola, biznis a osobný život a odkiaľ Michal čerpá chuť pohybovať sa v toľkých svetoch súčasne. Reč príde na manažment času a na to, či pri organizovaní priorít sám siaha po nástrojoch umelej inteligencie. Neobíde ani tému vyhorenia a otázku, ako zvláda nápor, keď je toho príliš veľa naraz.
Michal prezradí, v čom spočíva jeho silná stránka a ako súvisí s netradičným takzvaným nelineárnym myslením v 4D priestore. Dozviete sa, ako odpočíva pri záľubách od adrenalínových športov cez autá a techniku až po hudbu.
Časť rozhovoru patrí jeho pôsobeniu v spoločnosti NoLabrEX, kde zastáva pozíciu prevádzkového riaditeľa (COO). Michal vysvetlí, čo sa skrýva za digitálno-obchodno-komunikačným motorom postaveným na ôsmich moduloch a v čom sa líši od iných nástrojov umelej inteligencie. Priblíži, čo sa v spoločnosti pozostávajúcej nanajvýš z päťdesiatich ľudí zmení po troch mesiacoch spolupráce.
Nezabudneme ani na vedenie tímu ľudí, ktorí sú často o desiatky rokov starší, a na to, ako si mladý líder buduje autoritu bez toho, aby stratil svoju prirodzenosť. Michal sa zamyslí aj nad tým, čo dnes brzdí šikovných mladých ľudí a ako vníma rozdiely medzi generáciami.
Michal Jakabčic je študentom strednej školy a prevádzkovým riaditeľom (COO) spoločnosti NoLabrEX. V sedemnástich rokoch získal ocenenie AI Osobnosť roka aj AI Študent roka od Asociácie pre umelú inteligenciu za víťazný projekt, v ktorom prepojil umelú inteligenciou s ochranou tradičného ovocinárstva.
O podcaste
Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberu škôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Oveľa dôležitejšie než týždeň dovolenky je to, ako si nastavíme svoje každodenné aktivity.
Ak sme dlhodobo v strese, jeden týždeň dovolenky nás nezachráni. S tlakom, ktorý na nás pôsobí, je potrebné pracovať priebežne počas našich bežných dní.
Koľko oddychu vlastne potrebujeme? Odpoveď, ktorú v novej epizóde podcastu Veda na dosah ponúka MUDr. Igor Riečanský, vedúci oddelenia behaviorálnej neurovedy Ústavu normálnej a patologickej fyziológie Centra experimentálnej medicíny SAV, je jednoduchá aj náročná zároveň – všetko je veľmi individuálne. Kým niekomu na regeneráciu stačí jeden deň, iný potrebuje tri týždne. Kľúčom nie je univerzálny recept, ale sebapoznanie.
V rozhovore Igor Riečanský vysvetľuje, prečo je dlhodobá záťaž nebezpečnejšia, než sa na prvý pohľad zdá, a ako sa dokáže podpísať nielen na psychike, ale aj na fyzickom zdraví. Vždy je však potrebné pozerať sa na konkrétneho človeka a jeho individuálny problém. V rozhovore sa výskumník kriticky pozerá aj na populárne rady a návody, ktoré na nás valia médiá a spoločnosť, teda na presvedčenia o tom, akí by sme mali byť produktívni, odolní či disciplinovaní. Paradoxne práve tieto rady sa môžu stať ďalšou záťažou. Ako sa im nepodriaďovať? Odpoveďou je opäť sebapoznanie, vedieť, v akom sme psychickom aj fyzickom stave, dokázať identifikovať vlastné pocity a emócie. Práve s týmto má podľa neho veľa ľudí problém.
Ak človek sám sebe rozumie, ľahšie rozpozná, či práve teraz potrebuje oddych alebo nie. Mnohí ľudia sa však podľa Riečanského nevedia zastaviť a byť sami so sebou. Chýba im schopnosť sebareflexie. V podcaste zaznie vysvetlenie pojmu neuroplasticita, ktorý si možno v zjednodušenej podobe predstaviť ako akékoľvek učenie sa. V rozhovore sa pozrieme na to, ako by mal vyzerať zdravý vzťah k práci: keď sa do nej človek teší, nemá problém sa do nej vracať, prichádza s novými nápadmi a entuziazmom. Otázka Prečo sa takto cítim? je podľa neho jednou z najužitočnejších, akú si môžeme položiť, pretože dokáže veľmi veľa vysvetliť.
Reč príde na dopamín, pojem, ktorý sa dnes v bežnej reči používa často zjednodušene, zľudovene a neodborne, no v skutočnosti je jeho úloha v mozgu oveľa komplexnejšia. Igor Riečanský priblíži aj svoju prácu na čele oddelenia behaviorálnej neurovedy a potvrdí, že slovenská veda je na veľmi dobrej medzinárodnej úrovni.
V rozhovore prídeme na to, prečo neexistuje jeden návod pre všetkých, a povieme si, že najlepším kompasom v starostlivosti o seba je schopnosť naozaj sa počúvať.
MUDr. Igor Riečanský, DrSc., je vedúci oddelenia behaviorálnej neurovedy ÚNPF CEM SAV. Zaoberá sa výskumom mozgu – nervových základov psychických funkcií a ich porúch. Študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia absolvoval semestrálne štipendijné pobyty na lekárskych fakultách v Neapole a vo Viedni. Doktorandské štúdium v neurovede absolvoval na International Graduate School of Neuroscience v Bochume v Nemecku. Má lekársku klinickú špecializáciu v psychiatrii. Viacero rokov pôsobil ako vedec a pedagóg na Fakulte psychológie Viedenskej univerzity. V súčasnosti je pedagogicky aktívny na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity a Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
O podcaste
Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je práve slovenský med taký kvalitný a čo všetko sa dá z pohára medu vyčítať vďaka modernej vede?
Odpovede na tieto otázky pozná Juraj Majtán, mikrobiológ, vedúci Laboratória apidológie a apiterapie v Ústave molekulárnej biológie SAV, v. v. i., dlhoročný včelár a jeden z popredných svetových expertov na výskum medu.
V rozhovore sa dozviete, ako sa mikrobiológ bez rodinnej včelárskej tradície stal včelárom a ako mu táto skúsenosť pomohla lepšie porozumieť vlastnému výskumu. Juraj Majtán vedie projekt Medového laboratória, vďaka ktorému sa Slovensko stalo prvou krajinou v Európskej únii s akreditovanou metódou stanovenia antibakteriálnej aktivity medu, teda schopnosti rozpoznať a otestovať jeho liečivý potenciál. Slovenské medy pravidelne získavajú medzinárodné ocenenia, no chýba väčšia marketingová podpora tejto vzácnej komodity.
Nevyhneme sa téme falšovania medu, čo je mimoriadne veľký problém: podľa analýz je v Európe podozrivá takmer polovica dovezeného medu. Reč príde na medicínsky med, ktorý je sterilizovaný gama žiarením a určený priamo na hojenie rán, a porozprávame sa aj o ďalších včelích produktoch, ako je propolis, materská kašička či včelí chlieb (perga) označovaný za superpotravinu.
Dozviete sa nielen to, ako medu rozumieť v bežnom živote, ako ho správne skladovať a prečo kryštalizácia nie je chyba, ale aj to, či je v poriadku med mraziť. Juraj Majtán otvorene hovorí o tom, čo na Slovensku v oblasti výskumu chýba. Podľa neho je to predovšetkým chuť aktívne vyhľadávať praktické využitie vedeckých poznatkov, ako to sám zažil počas svojho pôsobenia na univerzite v Oxforde.

Ing. Juraj Majtán, DrSc., MBA, FIFST. FRSB, je vedúci laboratória apidológie a apiterapie v Ústave molekulárnej biológie SAV. Za svoje úspechy v základnom, ako aj aplikovanom výskume získal Podporný fond Štefana Schwarza. V roku 2010 získal ocenenie Early Career Researcher z Cardiff University. Pôsobí ako lektor Slovenského zväzu včelárov a je zakladateľom Slovenskej apiterapeutickej spoločnosti. Je členom komisie pre kvalitu a bezpečnosť včelích produktov Európskej včelárskej organizácie (EBA). Je zakladateľom projektu Medové laboratórium, ktoré získalo niekoľko prestížnych národných ocenení, ako je Zlatý kosák (Agrokomplex, 2022) a Cena za transfer technológií na Slovensku v kategórii počin v oblasti transferu technológií (CVTI SR, 2022).

O podcaste
Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Väčšina mladých ľudí nikdy neurobí prvý krok k štúdiu či výskumu v zahraničí – nie však preto, lebo by nemali schopnosti, ale preto, lebo nevedia, kde začať.

V novej epizóde podcastu Veda na dosah – o štúdiu sa rozprávame so zástupkyňou Slovenskej akademickej informačnej agentúry (SAIA) o tom, aké možnosti poradenstva agentúra ponúka stredoškolákom aj vysokoškolákom a ako vyzerá cesta od prvého kontaktu až po odchod na pobyt.
Nápomocná je aj pri hľadaní správnej voľby pre študenta, ktorý nevie, aké má možnosti a ako a kde ich má hľadať. Na výber sú študijné mobility, výskumné pobyty, jazykové kurzy, celé štúdium v zahraničí, účasť v Národnom štipendijnom programe či program CEEPUS ako stredoeurópsky výmenný program pre univerzitné štúdiá zameraný na východnú Európu.
Rozprávame sa o dnešnom záujme o zahraničie zo strany slovenských študentov a naopak, o záujme zahraničných študentov o Slovensko. Cieľom nie sú iba tradičné destinácie, priestor je aj pre tie exotickejšie, ako je Thajsko, Mexiko alebo Indonézia.
Už počas strednej školy padnú vhod praktické rady o tom, ako si takýto pobyt začať riešiť. Študenti získajú jasnejšiu predstavu, kam sa môžu neskôr vydať. Cestovať môže ktokoľvek, kľúčová je motivácia a chuť skúsiť niečo nové bez ohľadu na študijný odbor. Štúdium v zahraničí totiž dá človeku viac, než si na prvý pohľad môže myslieť. Dôležité je začať čo najskôr a vyskúšať, či študenta táto cesta baví, než si dať ujsť príležitosť.
Mgr. Silvia Lipovská je administrátorka štipendií a grantov v Slovenskej akademickej informačnej agentúre (SAIA), ktorá má na starosti zahraničných študentov na Slovensku cez Národný štipendijný program. Poskytuje poradenstvo a propaguje slovenské vysoké školstvo doma i v zahraničí. Rada cestuje, komunikuje s miestnymi obyvateľmi a rieši neštandardné situácie, čo vie zužitkovať pri svojej práci, ktorá vyžaduje predovšetkým trpezlivosť. Nájdete ju v bratislavskej pobočke SAIA.

O podcaste
Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberu škôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.

Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.

Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.

Láska sa kedysi vyšívala do košieľ, darovala sa ako medovníkové srdcia a zdobené pracie piesty, stavala sa v podobe májov a rozprávala sa symbolmi, ktorým rozumela celá dedina.

Dvorenie našich predkov malo svoje pravidlá aj rituály. V rozhovore s historičkou a etnologičkou Katarínou Nádaskou sa vydáme do sveta, kde sa láska prejavovala skutkami viac než slovami. Spoznáme jednotlivé fázy dvorenia od prvých záletov a nesmelého klopkania na oblôčik cez vohľady v dome nevestinej rodiny až po zásnuby, ktoré predstavovali verejný sľub vernosti pred príbuznými.
Dozviete sa, aké dary si zaľúbenci vymieňali, akú úlohu zohrávali máje, kraslice či galantné básne. Porozprávame sa i o zásnubách v kolíske, ktoré boli typické pre aristokraciu, o takzvaných tichých svadbách uzatvorených bez súhlasu rodiny, ale takisto o tom, prečo ľudové svadby v minulosti trvali aj sedem dní a prečo sa postupne skracovali. Pristavíme sa tiež pri tajomstvách prvej svadobnej noci a pri spôsoboch, akými sa overovala konzumácia manželstva.
Počas celého rozhovoru sa vraciame k otázke, čo bolo pre našich predkov základom dobrého partnerstva. Nie preto, že by boli ich vzťahy vždy ideálne a romantické, ale preto, že za dôležité považovali najmä vzájomnú úctu a toleranciu.
Môžeme sa z ich pohľadu na lásku a partnerstvo niečomu priučiť aj dnes?

Mgr. Katarína Nádaská, PhD., je historička, etnologička a jedna z najznámejších popularizátoriek slovenskej ľudovej kultúry. Vyštudovala etnológiu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobila ako kurátorka v Múzeu mesta Bratislavy, ako odborná vedecká pracovníčka v Divadelnom ústave a dnes sa venuje historickému poradenstvu pre médiá a film. Prednáša na slovenských i zahraničných univerzitách a je autorkou viacerých monografií, vedeckých štúdií, popularizačných publikácií a dokumentárnych filmov.