Veda na dosah

Počítačový vedec Michal Valko sa umelej inteligencii venuje viac ako 30 rokov. Jeho cesta viedla z rodných Košíc až do najprestížnejších svetových technologických inštitúcií, kde pracoval na vývoji systémov pre giganty, ako je Intel, Meta či Google DeepMind.
Michal vyrastal v metropole východného Slovenska, kde ho matematika fascinovala už od detstva. Na špeciálnom matematickom gymnáziu sa formoval v komunite,ktorú s úsmevom nazýva „matematická mafia“. Bolo to prostredie plné nadšenia, kde sa organizovali semináre a sústredenia na takej úrovni, že dostať sa na ne bolo pre mnohých iba snom. Po štúdiu v Bratislave považoval zaprirodzené pokračovať v akademickej ceste v USA , čo mu otvorilo dvere do globálneho vedeckého sveta. Postupne sa vypracoval na experta, ktorý stál pri zrode parížskeho Google DeepMind. Neskôr v spoločnosti Meta viedol výskumprelomových jazykových modelov Gemini 1 a 2, ako aj modelu Llama 3.
Dnes Michal Valko nielen prednáša a publikuje, ale ako founding researcher vo vlastnom startupe Isara Labs priamoformuje kolektívnu inteligenciu a novú generáciu umelej inteligencie. Okrem podpory desiatok startupov zameraných na klimatické zmeny či medicínu sa venujevlastným projektom. Jeho cieľom je vytvoriť energeticky efektívne modulárne modely a automatizovať vedu prostredníctvom kolektívnej inteligencie. Stojí za vznikom takzvaných neo-labov, ktoré hľadajú nové spôsoby, ako o umelej inteligencii premýšľať a ako do nej investovať.

Podľa Michala umelá inteligencia v blízkej budúcnosti prestane byť konkurenčnou výhodou a stane sa bežnou súčasťou nášho „skillsetu“, podobne ako je dnes internet. Keďže umelú inteligenciu vníma ako multiplikátor našich schopností, otvára sa nám priestor na hlbšiu otázku: Kde je naša skutočná ľudská pridaná hodnota? Tento rozhovor je pozvánkou na premýšľanie o svete, v ktorom strojeovládajú kód, ale človek musí držať v rukách zmysel a smerovanie.
 
Michal Valko patrí k najvýznamnejším globálnym expertom na umelú inteligenciu a strojové učenie. Aktuálne zastáva pozíciufounding researcher v technologickom startupe Isara Labs, pričom jeho kariéra zahŕňa kľúčové vedecké posty v spoločnostiach Intel, Meta a Google DeepMind. Ako hlavný vedecký pracovník (Principal Scientist) v spoločnostiDeepMind  viedol výskumný tím zodpovedný za vývoj a alignment prelomových jazykových modelov Gemini 1 a 2 a potom v spoločnosti Meta Llama 3.
Svoju vedeckú cestu začal na Gymnáziu Alejová v Košiciach a Fakulte matematiky, fyziky a informatikyUniverzity Komenského v Bratislave, odkiaľ pokračoval na Carnegie Melon a University of Pittsburgh, kde v roku 2011 obhájil doktorát. Michal sa špecializuje na navrhovanie autonómnych algoritmov s minimálnym ľudskýmdohľadom, predovšetkým v oblastiach deep reinforcement learning a self-supervised learning. Okrem pôsobenia v komerčnom sektore je kmeňovým výskumníkom v inštitúte Inria a prednáša na prestížnej parížskej ENSParis-Saclay. Svojím inovatívnym prístupom ku škálovaniu a k efektivite veľkých jazykových modelov (LLM) dnes Michal Valko priamo formuje budúcnosť globálneho ekosystému umelej inteligencie.
 
O podcaste
Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a naďalších streamovacích platformách.

Vedeli ste, že starovekí Egypťania pili pivo cez trstinové slamky? Že pri mumifikácii vyhadzovali mozog z tela?Alebo že britská a francúzska smotánka sa v 19. storočí zabávala verejným odbaľovaním múmií?
Egyptológ Jozef Hudec priblíži spôsob života v starovekom Egypte spred niekoľkých tisícročí, a to cez fascinujúce detaily, každodenné zvyky aj veľké dejinné príbehy. Dozviete sa, prečo faraóni kedysi odchádzali na druhý svet spolu so svojimi služobníkmi, ako Egypťania pristupovali k smrti a posmrtnému životu aj to, prečo vnímali srdce ako sídlo identity a ľudskosti. Rozhovor vysvetlí rôzne prístupy k mumifikácii, ktoré opisoval grécky historik Herodotos, a ozrejmí, čo všetko predchádzaloceste do večnosti. Nahliadneme aj do staroegyptských domácností: pozrieme sa na to, ako sa starali o rodinu, aké postavenie mali ženy a čo sa dialo, keď niekto ochorel alebo zomrel.
Rozoberieme, ako sa vyrábalo staroegyptské pivo a prečo ho pili cez trstinové rúrky. Pristavíme sa pri tom, že pitie alkoholu má dlhú históriu aj u nás v Európe a že v stredovekudeťom do vody prilievali víno. Porozprávame sa o jedle, vôňach, hygiene a sviatkoch, ktoré prežili až do dnešných dní. Jedným z nich je aj sviatok Šam el-Nessim. Za múmiami netreba cestovať ďaleko do zahraničia, zopár ich nájdemeaj na Slovensku.
Na záver sa presunieme do súčasného Egypta a k archeologickému výskumu v Tell el-Retábí, ktorý už rokyprináša poľsko-slovenskej misii významné objavy a nové pohľady na život starovekej civilizácie.
 
Mgr. et Mgr. Jozef Hudec, PhD., vyštudoval archeológiu, egyptológiu a politológiu na Univerzite Karlovej v Prahe. Pôsobí v Ústave orientalistiky Slovenskej akadémie vied. Od roku 2007 je spoluriaditeľom poľsko-slovenskej archeologickej misie v Tell el-Retábí. V období rokov 2018 až 2022 bol riaditeľom Slovenskej archeologickej misie v Sudáne v Duwejme Wad Hadž. V roku 1995 spoluzaložil nadáciu Aigyptos, ktorá vznikla s cieľom všestranne podporiť rozvoj slovenskej egyptológie.
 
O podcaste
Podcast Veda na dosah vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty Veda na dosah sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na Youtube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
 
Nahrávanie podcastu sa uskutočnilo v priestoroch NIVAM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

Študent tretieho ročníka strednej zdravotníckej školy Matúš Vavro sa rozhodol čeliť výzve, ktorú so sebou prináša klimatická zmena. Pod vedením svojho školiteľa a svojej učiteľky, ktorá v ňom rozpoznala vedecký potenciál, sa začal venovať testovaniu surového mlieka na prítomnosť nebezpečných aflatoxínov M1. Jeho cieľavedomá práca ho priviedla až medzi finalistov Festivalu vedy a techniky AMAVET 2025 a priniesla mu ocenenie od magazínu Quark.
V aktuálnom rozhovore Matúš približuje pokrok vo svojom projekte, kde sa už nesústredí iba na potvrdenie prítomnosti toxínov, ale hľadá efektívne spôsoby ich odstraňovania. Opisuje proces získavania vzoriek a predstavuje riziká, ktorým ľudia čelia pri kontakte s týmito látkami. Mliekoje základom nášho jedálnička a jeho zdravotná neškodnosť je v čase globálneho otepľovania kľúčová, pretože vhodné podmienky na rast toxických húb sa čoraz častejšie objavujú aj v našom miernom podnebnom pásme.
Matúš prezrádza svoju cestu k vede a radí, ako správne motivovať rovesníkov k bádaniu. Podľa neho stačí podaťpomocnú ruku a veľa sa pýtať, aby vtiahol kolegov do tajov poznania.
 
Matúš Vavro je študentom tretieho ročníka strednej zdravotníckej školy v Bratislave, odbor zdravotnícky laborant.Vedeckej činnosti sa venuje už vyše roka a plánuje pokračovať aj v budúcnosti. Vedie školský parlament, zúčastňuje sa na rôznych súťažiach a je zapojený do programu Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu (DofE), kde sa sústredí na sebarozvoj.
O podcaste
Podcast Veda na dosah – o štúdiu sa zameriava na témy vedy, štúdia a vzdelávania a prináša praktické rady, zrozumiteľné vysvetlenia a odpovede na otázky, ktoré mladí ľudia často riešia. Našou snahou je priniesť viac praktických tipov pre žiakov a študentov, ktoré sa týkajú napríklad výberuškôl, štúdia v zahraničí, kariéry či uplatnenia v STEM odboroch, ktoré sú orientované na vedu, technológie, matematiku a inžinierstvo.
 
Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a ApplePodcasts a na ďalších streamovacích platformách.
 
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.

„S parazitológiou už nechcem mať nič spoločné!“ Aj takúto vetu si kedysi povedal dnešný odborník na kliešte Branislav Peťko po jednej zo skúšok. O niekoľko rokov neskôr sa však práve parazity stali jeho celoživotnou témou a kliešte objektom výskumu, ktorý pomáha vysvetľovať ich správanie aj riziká pre človeka.
 
Prečo máme dnes kliešťov viac ako kedysi? A prečo ich nachádzame aj vo vyšších nadmorských výškach, kde boli donedávna skôr výnimkou? V rozhovore vysvetľujeme, ako klimatická zmena ovplyvňuje ich výskyt a prečo spolu s nimi pribúdajú aj ochorenia, ako je kliešťová encefalitída či lymská borelióza.
Dozviete sa, prečo sú niektorí ľudia pre kliešte „atraktívnejší“ než iní a prečo približne štvrtinu populácie napádajú len zriedka. Búrame rozšírené mýty: kliešte neskáču, nelietajú aninepadajú zo stromov. Namiesto toho trpezlivo čakajú na kontakt s hostiteľom, ktorého vyhľadávajú najmä podľa telesného tepla.
Rozprávame sa aj o tom, čo na kliešte skutočne funguje, a to od repelentov až po testované alternatívy, a prečo je pri ich odstránení kľúčové najmä jedna vec – konať čo najskôr.
 
Doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc., je slovenský parazitológa dlhoročný propagátor vedy na Slovensku. Vo výskume sa špecializuje na ekológiu a epidemiológiu kliešťov strednej Európy v podmienkach klimatickej zmeny. Od roku 1989 pôsobí v Parazitologickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach, deväť rokov bol riaditeľom ústavu a členomPredsedníctva SAV. Pôsobí aj na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. V roku 2023 získal Cenu za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy. Medzi jeho dlhoročné záľuby patrí rybárčenie, amatérske fotografovanie, turistika a obdivovanie krás Slovenska.

Všetko, čo svieti, vykonáva výpočty či nejakú činnosť, obsahuje čip alebo stovky čipov.
 Vo svete prebieha čipová vojna medzi Čínou a USA v súvislosti s Taiwanom, kde sa vyrába veľká časť svetových polovodičov. Kde je v tomto strategickom boji Európa? A čo trebaurobiť, aby sme ako Európania boli v tejto oblasti sebaistejší a neopakovala sa situácia z obdobia pandémie koronavírusu, keď globálny nedostatok čipov ochromil výrobu áut aj elektroniky?
V minulosti bolo dokonca aj Československo súčasťou sovietskeho vesmírneho programu. Čo sa udialoa čomu sa dnes Slováci v oblasti polovodičov a čipovýchtechnológií venujú?
Na tieto otázky v rozhovore odpovedá riaditeľ Slovenského čipového kompetenčného centra Michal Mičjan.Medzi hlavné ciele kompetenčného centra patrí nielen propagácia a popularizácia polovodičov, ale aj podpora vzdelávania, rozvoja startupov, malých a strednýchtechnologických firiem na Slovensku a pomoc pri zavádzaní inovácií do praxe. To znamená napríklad úpravy študijných programov na niektorých strednýchpriemyselných školách tak, aby absolventi boli lepšie pripravení na prácu v polovodičovom priemysle, ale aj vytváranie podmienok pre rozvoj inovatívnychfiriem a posilňovanie slovenského polovodičového ekosystému.
V podcaste sa dozviete aj to, prečo dnešné telefóny vydržia kratšie než kedysi a či existuje niečo, čo môžeme akospotrebitelia urobiť, aby nám elektronika slúžila dlhšie.
 
Ing. Michal Mičjan, PhD., je riaditeľom Slovenského čipovéhokompetenčného centra a vedecká osobnosť roka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave za rok 2023 v kategórii Mladá vedkyňa/Mladý vedec.
 
O podcaste
Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská vedaje plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cezaplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
 
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť nahttps://nivam.sk/?s=podcast.