Powered by RND

Dejiny

SME.sk
Dejiny
Latest episode

Available Episodes

5 of 365
  • Prečo potrebujeme romány o našich moderných dejinách?
    „Všetci sa hrnú vpred a všade vonia minulosť,“ touto myšlienkou americkej poetky, esejistky a laureátky Nobelovej ceny za literatúru Luise Glückovej sa začína nová kniha oceňovanej slovenskej spisovateľky Aleny Sabuchovej, Volajte ma Mandy. Volajte ma Mandy je román o 20. storočí v súradniciach Československa, Slovenska a Európy. Román v ktorom sú neraz ťaživé dejiny uplynulého storočia prítomné v hudbe, vo vôni a v pre autorku typických magicko-realistických obrazoch. Ústrednou postavou je žena, ktorá je v mnohom odlišná od klasických rozprávačov dejín. A aj o tom bude reč v aktuálnej epizóde podcastu Dejiny. Ako vyzerajú dejiny 20. storočia z pohľadu mladého dievčaťa z malého mesta? A ako z pohľadu seniorov, ktorí prežili viaceré zmeny režimov? Ako sa píše román o 20. storočí? A prečo má význam, aby o dejinách písali aj nehistorici? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Alenou Sabuchovou, oceňovanou spisovateľkou a scenáristkou. Alena Sabuchová je autorkou zbierky poviedok Zadné izby, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska, románu Šeptuchy, s ktorým získala cenu Anasoft litera. Alena Sabuchová taktiež dlhodobo spolupracovala ako scenáristka na populárnom seriáli Dunaj. Táto epizóda Dejín vznikla aj vďaka podpore filmovej producentky Wandy Adamík Hrycovej, ktorá stojí za oceňovanými a divácky obľúbenými filmami Vlny, Známi neznámi či Čiara. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.
    --------  
    37:25
  • Bratislavské „chyť ma, ak to dokážeš“
    Nejeden Bratislavčan pozná jeho knihu Zo starých zápisníc mesta Bratislavy. Ak aj nie, tak či onak sa jeho príbehy v publicistickej forme a často i ústnym podaním dostali do kolektívnej pamäti, neraz aj navzdory novým a už revidovaným poznatkom. Ovídius Faust bol významný bratislavský archivár, múzejník, organizátor vedeckého a kultúrneho života, zberateľ a nadaný publicista, ale aj veľký fabulátor a falzifikátor. Jeho životný osud je zaujímavý ako celé 20. storočie. V roku 1919 sa v Archíve mesta Bratislavy objavil s odpismi diplomov, ktoré mu dokladovali vynikajúce univerzitné vzdelanie a kvalifikáciu. Ako sa však dnes ukazuje, boli to falzifikáty, ktoré vtedy nikto nepreveril a neodhalil. Aj vďaka tomuto podvodu dosiahol v nasledujúcich rokoch raketový kariérny rast a jeho publicistické nadanie, rozprávačský talent a spoločenské konexie ho posunuli do pozície azda najznámejšej osobnosti nášho hlavného mesta. Bez Ovídia akoby sa v kultúrnej sfére nemohlo nič podariť. No v kariére pokračoval aj počas vojnového slovenského štátu, pričom sprevádzal po meste aj návštevy nacistických pohlavárov, za čo bol po vojne obvinený z kolaborácie. Hral však opäť dvojakú hru, v tajnosti pomáhal príslušníkom protifašistického odboja a opäť využil svoj falšovateľský talent, aby zachránil množstvo partizánov vystavením dokladov s falošnou pečiatkou policajného riaditeľstva. Výpočet zaujímavostí sa v prípade Ovídia Fausta týmto ani zďaleka nekončí, naopak dodnes fascinuje a privádza k výskumu celú komunitu historikov a archivárov. Výsledkom takéhoto záujmu je aj nová publikácia Múzea mesta Bratislavy – Ovídius Faust. Legenda alebo mýtus? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s editorom a spoluautorom tejto knihy a kurátorom Múzea mesta Bratislavy Štefanom Hrivňákom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.
    --------  
    46:09
  • Dejiny musia byť prístupné širokej verejnosti. Inak ovládnu verejný priestor dezinformácie
    „Naše dejiny nepíše celá spoločnosť. Sú tvorené jednotlivými ľuďmi a niekedy je až zarážajúce, ako málo jednotlivcov stačí, aby sa dejiny zmenili. Či už k horšiemu, alebo k lepšiemu,“ toto sú slová producentky Wandy Adamík Hrycovej, ktorá má na konte viaceré úspešné historické filmy o dávnych, ale aj nie tak dávnych dejinách: naposledy sme v kinách mohli vidieť v mnohom stále aktuálny film Vlny. Historička Agáta Šústová Drelová sa v najnovšej epizóde Dejín rozprávala s Wandou Adamík Hrycovou nielen o sile a úlohe jednotlivcov v dejinách ako takých, ale najmä o tom, ako jednotlivci formujú našu kolektívnu pamäť, naše súčasné vnímanie dejín, ako sa dejiny vizualizujú a dávajú do pohybu práve v historických filmoch. Je možné z neraz šedých dejín vytvoriť farebný príbeh? Ako zobrazovať tragické dejiny citlivo ale zároveň pútavo? Prečo potrebujeme historické filmy? A prečo ich potrebujeme práve dnes? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.
    --------  
    38:47
  • Ako sa Slováci učili politike
    O biede slovenskej politiky bolo toho už povedané a popísané veľa. Pravidelne sa však opakuje rovnaká výčitka - nezáujem bežných ľudí o veci verejné a odtrhnutosť politických elít od reality každodenného života. Zdá sa to len ako novinárska floskula, ale čo ak má táto kritika aj svoj hlbší historický základ? O slovenskej politike sa v novej epizóde podcastu Dejiny rozprávame tentoraz trochu inak. Nazrieme do jej počiatkov na prelome 19. a 20. storočia, ale i na to, ako sa rozvíjala v slobodnejšom prostredí prvej Československej republiky. Získavalo si národné hnutie skutočnú podporu napríklad na vidieku? Dokázali osloviť slovenské politické elity i bežného sedliaka? A ako sa zrýchľoval či menil politický diskurz po vzniku Československa? Na mnohé z týchto otázok sa snaží dať odpoveď aj aktuálny výskumný projekt, ktorý je hradený z prostriedkov EÚ. Diskusia o slovenskom politickom živote v minulosti bola zároveň súčasťou filmového festivalu Cinematik v uplynulých dňoch. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikmi Ladislavom Vörösom a Jurajom Benkom z Historického ústavu SAV. Debata mohla vzniknúť ako výstup aj vďaka výskumnému projektu, ktorý je hradený z Plánu obnovy a odolnosti SR, Štipendium pre excelentných výskumníkov a výskumníčky R2-R4, projekt č. 09I03-03-V04-00539. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.
    --------  
    1:16:00
  • V Alexandrii sa písali veľké dejiny staroveku
    Hoci je Alexandria pre väčšinu z nás len vzdialeným pojmom, predsa toto mesto na egyptskom pobreží Stredozemného mora poznáme, takpovediac automaticky. Svoje meno nesie po svojom zakladateľovi a azda najslávnejšom dobyvateľovi staroveku Alexandrovi Veľkom. Po tri storočia bola hlavným mestom ptolemaiovskej ríše, stála tu najväčšia a najslávnejšia staroveká knižnica a nad jej prístavom sa vypínal Alexandrijský maják na ostrove Faros, známy ako siedmy div sveta. Ešte zaujímavejšie než už stratené stavebné ikony sú dejiny Alexandrie. Toto mesto svojím rozsahom, počtom obyvateľov i politickým významom neraz konkurovalo samotnému Rímu. Neraz sa stalo kulisou udalostí, v ktorých sa rozhodovalo o osudoch Rímskej ríše. Práve tu sa odohráva posledné dejstvo občianskej vojny medzi Octavianom a Marcusom Antoniom, ale tiež náboženské nepokoje na sklonku rímskeho impéria. Nová epizóda podcastu Dejiny bude stále ešte cestovateľská – nielen v priestore, ale i v čase. Sprevádzať nás bude historik Adam Rada. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.
    --------  
    46:22

More History podcasts

About Dejiny

Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.
Podcast website

Listen to Dejiny, Irish History Podcast and many other podcasts from around the world with the radio.net app

Get the free radio.net app

  • Stations and podcasts to bookmark
  • Stream via Wi-Fi or Bluetooth
  • Supports Carplay & Android Auto
  • Many other app features

Dejiny: Podcasts in Family

Social
v7.23.9 | © 2007-2025 radio.de GmbH
Generated: 10/15/2025 - 6:06:27 AM