Dejiny

Prvú epizódu zo série Ikony výtvarného umenia na Slovensku, venovanú Petrovi Michalovi Bohúňovi, sme začali diskusiou o tom, ako nám na Slovensku chýba priestor, inštitúcia formátu antverpského Kráľovského múzea výtvarného umenia (KMSKA) či viedenského Kunsthistorisches Museum. Dejiny týchto inštitúcií siahajú do 19. storočia a ich základom sú bohaté aristokratické a súkromné zbierky.
Slovenská národná galéria vznikla až po nastolení komunistického režimu: bola založená zákonom Slovenskej národnej rady z júla 1948. Prvé výstavy nevyhnutne odzrkadľovali ideologické smerovanie nového režimu a k dejinám výtvarného umenia pristupovali selektívne. Súčasťou prvej výstavy bol aj obraz zobrazujúci robotníka v medených hámroch v Banskej Bystrici od maliara Dominika Skuteczkého. Tento obraz však zachytáva len jednu z tém širokého tvorivého záberu jedného z našich najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia.
V tejto epizóde Dejín sa na dielo Dominika Skuteczkého pozrieme bez selekcie a v historickom kontexte: aké sú inšpirácie a záber diela Skuteczkého? Do akej miery sa inšpiroval európskymi trendmi? A čo nám jeho dielo napovedá o živote spoločnosti na Slovensku na prelome 19. a 20 storočia?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s kunsthistorikom a riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA Júliusom Barczim. Spolu s Ninou Gažovičovou je tvorcom najsledovanejšieho a napočúvanejšieho podcastu o umení – Predané.
Tento podcast vznikol vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA a je druhým zo série dvanástich podcastov „Ikony výtvarného umenia na Slovensku“, v rámci ktorej vám každý mesiac prinášame príbehy diel a kontext tvorby významných maliarov a maliarok.
Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Bude inšpektorom, aby už mal aké-také znalosti o zločine. Bude puntičkár a čistotný... má rád, keď sú veci v páre a tiež veci hranaté, nie okrúhle. A mozog má ako britva – bude v ňom mať sivé bunky... Dám mu veľkolepé meno... a čo keby som tohto svojho človiečika pomenovala Herkules? Bude malý a pritom Herkules – vynikajúce meno! Priezvisko sa vymýšľalo ťažšie. Sama neviem, prečo som ho pomenovala Poirot.“
Takto Agatha Christie opísala vo svojom životopise zrod azda najznámejšieho detektíva na svete, ak teda nepočítame Sherlocka Holmesa. Sama vraj neskôr ľutovala, že si za svoju literárnu postavu nezvolila niekoho iného, mladšieho, s kým by mohla starnúť.
Ako sa to však v dejinách literatúry deje často, a v detektívnom žánri azda ešte viac, fiktívna postava akoby prerástla svojho autora a žije ďalej vlastným životom. Nás však dnes bude zaujímať práve život autorky, ktorú bez preháňania môžeme nazvať kráľovnou detektívok. Pritom spočiatku len máločo naznačovalo, že by sa Agatha Christie mohla stať úspešnou spisovateľkou. Sama priznávala, že občas má problém z ortografiou a jej prvý román odmietli všetky vydavateľstvá. Vzala si však k srdcu slová britského spisovateľa Edena Phillpottsa, aby sa nevzdávala. Naším veľkým šťastím je, že ho poslúchla a vytrvala aj napriek mnohým ťažkým životným skúškam.
O tom, ako sa dobrá detektívka stala naším najmilším rituálom, sa Jaro Valent rozpráva s publicistom a prekladateľom Tomášom Mrvom.
Tento diel Dejín vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu.
Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nedávna smrť dvoch amerických občanov rukami agentov ICE v Spojených štátoch amerických bola možno najhorším v sérii nepríjemných prekvapení, ktoré prináša druhé funkčné obdobie prezidenta Donalda J. Trumpa. V globálnom kontexte vzostupu autokratických lídrov možno Donald Trump neprekvapuje. To, čo neprestáva prekvapovať je rýchlosť, radikálnosť a rozsah zmien, akou sa tieto veci dejú v jednej z najstarších demokracií – v krajine, ktorá bola pre mnohých z nás dlho vzorom demokratického štýlu vládnutia a demokratickej kultúry.
V tomto podcaste sa pozrieme na dejiny Spojených štátov komplexnejšie a bez idealizovania: Akým výzvam čelila demokracia v Spojených štátoch naprieč dejinami? Bola imúnna vzostupu autokratických tendencií? Je nástup trumpizmu naozaj natoľko prekvapujúci? Do akej miery je Trumpov štýl vládnutia, jeho izolacionizmus a expanzionizmus výnimočný v amerických dejinách?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s politológom Doc. Erik Lášticom, PhD. z Katedry politológie na Univerzite Komenského v Bratislave, kde prednáša o vláde a politike na Slovensku a v Spojených štátoch. Politické a spoločenské dianie v USA pravidelne komentuje aj v médiách a na sociálnych sieťach.
Tento diel Dejín vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu.
Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

Bola ženou na pomedzí dvoch svetov – starého, pomaly odchádzajúceho rímskeho sveta, a nového, často veľmi násilného a nejasného sveta barbarov, ktorí sa čoraz úpornejšie hlásil o slovo. Galla Placidia je postavou, ktorá možno na prvý pohľad zaniká popri menoslove rímskych cisárov záverečného dejstva dejín impéria na západe, no jej dramatický životný príbeh nám o vratkej a neistej povahe moci toho povie oveľa viac.
Bola dcérou Theodosia I., posledného rímskeho cisára, ktorý vládol celej Rímskej ríši na východe i na západe. Prežila vyplienenie Ríma Vizigótmi v roku 410, čo bola do tých čias nepredstaviteľná udalosť, a stala sa zajatkyňou, ale nakoniec i manželkou vizigótskeho kráľa Athaulfa. Spoznala zblízka svet ľudí všeobecne považovaných za nepriateľov a barbarov.
Po manželovej násilnej smrti sa vrátila späť do rímskeho sveta. Stala sa opäť manželkou, tentoraz rímskeho vojenského veliteľa Constantia a matkou budúceho cisára Valentiniana III. Neskôr sa opäť v postavení vdovy a regentky stala faktickou vládkyňou celého západu. Musela pritom čeliť nepriateľstvu vojenských veliteľov, tlaku barbarských národov i všeobecnému hospodárskemu a politickému rozvratu. Do rozbúreného obdobia sa usilovala vniesť aspoň náznaky stability, poriadku a nádeje. Ak už to nešlo v politickom živote, hľadala ich v náboženskej rovine, čoho príkladom je dnes masami turistov navštevované Mauzóleum Gally Placidie v talianskej Ravenne – klenot ranokresťanského umenia a imaginácie.
Ak by sme sa na dejiny Západorímskej ríše pozerali len cez letopočty a k nim priradili jednotlivé udalosti, rýchlo by sme sa prepadli do chaosu. Ak sa však na ne pozrieme cez príbeh Gally Placidie, uvidíme odhodlaný zápas neobyčajnej ženy o uchovanie známeho sveta, ktorý i jej súčasníci nazývali svojim domovom.
V podcaste Dejiny sa rozprávame s historičkou Danielou Roškovou z Katedry všeobecných dejín FF UK v Bratislave.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Bohúň by mohol pre naše dejiny znamenať omnoho viac, a to predovšetkým vďaka jeho neúnavnej snahe o budovanie hodnôt a integrovanie Slovákov a Sloveniek do širšieho kultúrneho spoločenstva. Ak sa aj štúrovské hnutie z času na čas, nie veľmi presvedčivo, vymedzilo voči dianiu „na Západe“, forma ich komunikácie, trvanie na vzdelanosti, nároky kladené na reprezentáciu a otvorenosť kritike do vlastných radov presahovali snívanie o slovanskej vzájomnosti a vypovedali skôr o hlbokom porozumení svetu budovaného Habsburgovcami." Toto sú slová kunsthistorika Júliusa Barzciho o tvorbe najvýznamnejšieho slovenského maliara 19. storočia Petra Michala Bohúňa.
Ako súvisí umenie s dejinami? Prečo má zmysel pozerať sa na dejiny práve cez maľbu a vizuálne umenie? Čo Bohúňove portréty vypovedajú o ľuďoch druhej polovice 19. storočia? Ako sa v Bohúňovej tvorbe odrážajú hlavné prúdy súdobého európskeho umenia? Ako Bohúňa ovplyvnili revolučné roky 1848–1849 a ako sa do jeho tvorby premieta slovenské národné obrodenie?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s kunsthistorikom Júliusom Barczim, riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA a spoluautorom najsledovanejšieho a napočúvanejšieho podcastu o umení, Predané.
Tento podcast vznikol vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA a je prvým zo série dvanástich podcastov o ikonách výtvarného umenia na Slovensku, v rámci ktorej Vám každý mesiac prinesieme príbehy významných maliarov a maliarok, príbehy ich diel a kontext ich tvorby.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.