Dejiny

Už čoskoro si budeme pripomínať 17. november ako deň boja za slobodu a demokraciu, no predovšetkým si budeme pripomínať dátum, kedy sa aj u nás v Československu v roku 1989 začal rúcať komunistický režim. Na túto udalosť sme sa až s pozoruhodnou ľahkosťou zvykli pozerať ako na pomyselný posledný míľnik na ceste, pri ktorom sa akoby zastavili dejiny. Veď už predsa viac než tri desaťročia žijeme v relatívne slobodnom spoločenskom zriadení. A ak sa už bavíme o ďalších rokoch, hovoríme o politickom, nie historickom vývoji.
Ale naozaj sa všetko skončilo, alebo naopak len rozbehlo? Od transformácie rokov 90-tych – poznačených divokou privatizáciou, stratou zamestnania celých skupín obyvateľstva, ale i nebezpečným vzostupom nacionalizmu - predsa už uplynulo dosť času, aby sme mohli túto dobu začať kriticky posudzovať. O to viac, že dodnes o nej rozprávajú najmä tí, pre ktorých bola úspechom alebo tí, ktorí jednoducho utvárali podobu tejto dekády či neskorší naratív o nej – a to buď z pozície politikov, úspešných podnikateľov či verejne známych osôb. Iné hlasy v tomto príbehu akoby chýbali. A zrejme sa nemýlim, že takýto pocit visí i niekde vo vzduchu, v spoločenskej atmosfére, ktorá nás obklopuje.
Ak sa chcete podeliť o svoje spomienky na 90-tky, vyplňte náš dotazník a dostanete i viac informácií o našom projekte.
Historická revue preto v spolupráci neziskovou organizáciou Človek v ohrození, s Múzeom mesta Bratislavy a s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami rozbiehajú výskumno-mediálny projekt s názvom Prehliadané hlasy transformácie.
O čo nám pôjde v tomto projekte a ako vlastne naštartovať dlho opomínanú, no o to potrebnejšiu poctivú diskusiu o našich deväťdesiatkach – neraz veselých, divokých, dramatických a tragických? Rozprávame sa so Stankou Luppovou a Petrom Ivaničom z mediálnej iniciatívy Svet medzi riadkami.
Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Aby nemuseli nikdy vidieť ruské tanky blízko svojho domova. Aby nikdy nepocítili ruský mir.“ Aj týmito slovami vysvetľuje aktivistka Helena Hudáčeková, prečo sa rozhodla opakovane cestovať na Ukrajinu a osobne doručovať pomoc ukrajinským vojakom. Je matkou dvoch detí, vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu, no dnes pravidelne cestuje aj do blízkosti frontovej línie.
Dejiny poznajú mnohé ženy, ktoré sa rozhodli nezostať iba pozorovateľkami vojny. Patrila k nim aj Chaviva Reiková, ktorá sa počas druhej svetovej vojny dobrovoľne vrátila na Slovensko pomáhať prenasledovaným Židom a protifašistickému odboju, či Zuzana Petreje, ktorá počas Slovenského národného povstania zásobovala partizánov a pôsobila ako spojka.
V tejto epizóde podcastu Dejiny sa cez historické príbehy odbojárok a aktivistiek pozrieme na skúsenosti ženy, ktorá sa rozhodla osobne pomáhať Ukrajine počas ruskej invázie. Čo človeka vedie k rozhodnutiu opustiť bezpečie domova a vydať sa do blízkosti frontu? Ako vyzerajú takéto cesty a ako sa človek vyrovnáva so strachom? Čo znamená toto rozhodnutie pre matku dvoch detí? A pýtali by sme sa na rodičovskú zodpovednosť rovnako často aj muža?
Budeme hovoriť aj o ukrajinských ženách, ktoré dnes bojujú, zachraňujú životy a organizujú pomoc. O predsudkoch, ktorým čelia, ale aj o tom, ako sa ich skúsenosti dostávajú do historickej pamäti. A tiež o tom, čo znamená vracať sa z vojnovej Ukrajiny na Slovensko, kde sa o vojne často vedú úplne iné rozhovory.
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Helenou Hudáčekovou, scenáristkou, dokumentaristkou a občianskou aktivistkou Helenou Hudáčekovou. Spolu s Marekom Pastornickým organizuje materiálnu pomoc pre ukrajinských vojakov, ktorú osobne doručujú na Ukrajinu. Pôsobí tiež ako ambasádorka 108. brigády teritoriálnej obrany Ozbrojených síl Ukrajiny (108. brigádu môžete podporiť na www.support108.eu).
Dejiny vás potrebujú. Ak chcete podporiť podcast Dejiny, jeho tvorcov a historický výskum na Slovensku, pridajte sa k nám na HeroHero.
Svojím predplatným nám pomáhate pokračovať v tvorbe kvalitného historického obsahu a sprístupňovať príbehy, na ktoré by sme nemali zabudnúť.
Podporte Dejiny na HeroHero
Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Svedectvo niekoľkých na pamiatku mnohých, ktorých hlas nevypočul nikto.“ Týmito slovami sa začína najnovšia kniha Marianny Oravcovej Akcia B II: Bratislava – zakázané mesto, ktorá prináša svedectvá detí z rodín násilne vysťahovaných komunistickým režimom.
V rokoch 1952 až 1953 bolo v rámci takzvanej Akcie B z Bratislavy vysťahovaných približne 700 rodín. Komunistický režim ich označil za triednych nepriateľov, pripravil ich o domovy a mnohých prinútil žiť v nevyhovujúcich podmienkach a vykonávať ťažkú manuálnu prácu. Vysťahovanie sa pritom netýkalo len politických predstaviteľov či podnikateľov, ale aj ich manželiek a detí. Niektoré rodiny mali na opustenie svojho domova len dva dni.
V tejto epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na Akciu B predovšetkým očami preživších. Ako prebiehalo vysťahovanie? Ako prežívali konkrétni muži, ženy a deti stratu domova, rozdelenie rodiny či život v nútenom vyhnanstve? Ako sa s touto skúsenosťou vyrovnávali v dospelosti a ako ovplyvnila ďalšie generácie?
Hostkou podcastu je historička filozofie, prekladateľka a bývalá diplomatka Marianna Oravcová. Začiatkom 90. rokov pôsobila v Slovenskom helsinskom výbore, kde sa angažovala v oblasti ochrany ľudských práv a rehabilitácie obetí komunistického režimu. Neskôr pôsobila v slovenskej diplomacii, okrem iného ako riaditeľka Slovenského inštitútu vo Viedni a veľvyslankyňa Slovenska v Slovinsku.
Marianna Oravcová je autorkou monografie Akcia B a jej najnovšieho pokračovania Akcia B II: Bratislava – zakázané mesto. Svedectvá detí z vysťahovaných rodín, ktoré v roku 2026 vydal Ústav pamäti národa.
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Mariannou Oravcovou o jej výskume, novej knihe a osudoch rodín, ktorým komunistický režim vzal domov.
Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

V júni roku 1924 sa otvorila v Bratislave pozoruhodná umelecká výstava, ktorá na chvíľu rozbúrila stojaté vody kultúrneho života v novej slovenskej metropole. Neodohrávala sa na mieste, ktoré by sme mohli nazvať reprezentačnou galériou, či výstavným priestorom. V školskej telocvični na Ružovej ulici tu po prvý raz v koncentrovanej podobe vystavil svoje diela košický maliar Anton Jasusch.
Už názvy vystavovaných diel nám mnohé napovedia: Kolobeh života (Putovanie duší), Zánik planéty, Žltý mlyn, Posledný súd či Príšera vojny. Do dobového kánonu, kedy sa vo výtvarnom umení často hľadalo národné a slovenské, zrazu vtrhol muž s desivou víziou ľudského osudu, neodbytného konca a vojnovej fantazmagórie. I samotné plátna zodpovedali týmto symbolickým a zároveň expresívnym výjavom – viaceré z nich merali 3 x 3 metre a návštevníkov okamžite upútali monumentalitou zobrazenej myšlienky.
Dokonca i dobová tlač zareagovala búrlivejšie, než to bývalo v prípade kultúrneho života zvykom. Kým jedni ohlasovali nový fantastický zjav, pri ktorom je potrebné vybehnúť na ulicu a kričať „Heureka“ , iní tomu istému zjavu vyčítali, že je „nestudným ospevovaním ľudského koitu“.
To, čo tak upútalo pozornosť bratislavského publika, však vynikalo z osobnej a strašnej umelcovej skúsenosti. Po rokoch strávených na frontoch prvej svetovej vojny, v zajateckých táboroch v Rusku i strastiplnej ceste domov cez polovicu sveta sa na niekoľko rokov zamkol a maľoval. A v akomsi tvorivom záchvate vzniklo jeho životné dielo, ku ktorému sa už azda ani v neskorších rokoch nepriblížil. A čo bolo na ňom tak príťažlivé? Posolstvo, ktoré bolo ukryté v Jasuschovych plátnach, hádam najlepšie charakterizoval historik umenia Tomáš Štrauss.
„Honba za peniazmi, kariérou a spoločenským postavením robí z človeka pretekára, ktorý nevie prečo a kam beží. Osobitné miesto v tomto systéme odcudzujúcich síl má podľa autora [...] sexus, ktorý je danej spoločnosti narkotickou „soľou a korením bytia“. Nielen zmechanizovaný a bezcieľne prežívaný život, nedostatok ideálov, ale aj falošné ideály utvárajú prostredie, v ktorom sa rozvíja (ako sa vyjadril sám Jasusch) „dnešný človek, ktorý všetko vie, o všetkom vie, len o tom nie, čo by mal.“
O Antonovi Jasuschovi sa rozprávame s historikom umenia a riaditeľom aukčnej spoločnosti Soga Júliusom Barczim. Spolu s Ninou Gažovičovou je Július Barczi autorom jedného z najpočúvanejších podcastov o umení na Slovensku – Predané.
Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

Záhrada – na prvý pohľad sa môže zdať, že s históriou toho nebude mať veľa spoločného. V prvom rade jej obraz v nás evokuje pocit úľavy, príležitosť na oddych od každodenných starostí a únik pred neústupčivosťou nášho sveta. Avšak už pri druhom pohľade, či skôr druhom zamyslení, s uznaním musíme konštatovať, že o záhrade museli predsa rovnako uvažovať aj generácie pred nami. A nielen to. Rovnako ako my premietali do nej svoje predstavy o pozemskom raji, svoje túžby i ambície.
Keď preto hovoríme o historických záhradách, nemáme pritom na mysli iba esteticky príťažlivé miesto. Pred nami sa vynára aj obraz spoločnosti, ktorá ich vytvorila, jej predstavu o prírode, o kráse, o spôsoboch vyjadrenia vlastne moci a spoločenského postavenia. A ak už do tretice rozprávame o záhrade s toľkými ľudskými prívlastkami, musíme sa vrátiť do jej azda najskvelejšej podoby, a teda do barokovej záhrady.
V podcaste Dejiny sa o nej rozprávame s historičkou Annou Fundárkovou z Historického ústavu SAV.
Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.