„25. deň: Inšpektor Merer trávi deň so svojou fýlou nakladaním kameňov v Južnej Ture; trávi noc v Južnej Ture. 26. deň: Inšpektor Merer sa odplaví so svojou fýlou z Južnej Tury s naloženým kameňom do Chufuovho obzoru; trávi noc v Chufuovom prístave. 27. deň: plaví sa z Chufuovho prístavu k Chufuovmu obzoru, naložený kameňom, strávi noc v Chufuovom obzore. 28. deň: odplaví sa z Chufuovho obzoru ráno; plaví sa proti prúdu do Južnej Tury.“ Atď. To sú zdanlivo veľmi nudné a nezaujímavé denníkové zápisky jedného egyptského úradníka z obdobia Starej ríše. Už omnoho väčšie vzrušenie v nás vyvolá informácia, že tieto zápisky pochádzajú z najstarších známych fragmentov popísaných papyrusov. A začne nám aj svitať – Chufu bol predsa panovník z obdobia 4. dynastie a spomínaný Chufuov obzor je jeho pyramídový komplex, známy skôr pod označením Chufuova veľká pyramída v Gíze. Náhle sa tak dostávame k staviteľom pyramíd, k ich každodenným povinnostiam a starostiam. Kto boli títo ľudia, ako budovali jeden zo siedmich divov sveta, aké nástroje pri tom používali a aká bola vlastne úroveň technológií, ktorá umožnila realizovať takýto veľkolepý projekt. A ako títo ľudia vlastne žili? Aj na to sa dnes snaží odpovedať súčasná egyptológia. Jaro Valent sa preto rozpráva s egyptológom Martinom Odlerom, vedeckým pracovníkom Newcastle University v Spojenom kráľovstve a taktiež členom správnej rady slovenskej egyptologickej nadácie Aigyptos. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na
[email protected] – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Ireland