Dejiny

"Bohúň by mohol pre naše dejiny znamenať omnoho viac, a to predovšetkým vďaka jeho neúnavnej snahe o budovanie hodnôt a integrovanie Slovákov a Sloveniek do širšieho kultúrneho spoločenstva. Ak sa aj štúrovské hnutie z času na čas, nie veľmi presvedčivo, vymedzilo voči dianiu „na Západe“, forma ich komunikácie, trvanie na vzdelanosti, nároky kladené na reprezentáciu a otvorenosť kritike do vlastných radov presahovali snívanie o slovanskej vzájomnosti a vypovedali skôr o hlbokom porozumení svetu budovaného Habsburgovcami." Toto sú slová kunsthistorika Júliusa Barzciho o tvorbe najvýznamnejšieho slovenského maliara 19. storočia Petra Michala Bohúňa.
Ako súvisí umenie s dejinami? Prečo má zmysel pozerať sa na dejiny práve cez maľbu a vizuálne umenie? Čo Bohúňove portréty vypovedajú o ľuďoch druhej polovice 19. storočia? Ako sa v Bohúňovej tvorbe odrážajú hlavné prúdy súdobého európskeho umenia? Ako Bohúňa ovplyvnili revolučné roky 1848–1849 a ako sa do jeho tvorby premieta slovenské národné obrodenie?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s kunsthistorikom Júliusom Barczim, riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA a spoluautorom najsledovanejšieho a napočúvanejšieho podcastu o umení, Predané.
Tento podcast vznikol vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA a je prvým zo série dvanástich podcastov o ikonách výtvarného umenia na Slovensku, v rámci ktorej Vám každý mesiac prinesieme príbehy významných maliarov a maliarok, príbehy ich diel a kontext ich tvorby.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Vnimanie! Vnimanie!“ Takto sa obyvatelia mesta Pripjať 27. apríla 1986 dozvedali z megafónov a sirén - po prvý raz oficiálne a takmer po dvoch dlhých dňoch – o katastrofe, ktorá sa odohrala v neďalekej jadrovej elektrárni Černobyľ. Z tejto, dnes už legendárnej, seriálovej scény automaticky prechádza mráz po chrbte. Situácia, keď sami cítite, že sa deje niečo veľmi zlé, ale všetci kompetentní zaryto mlčia, je presne tým obrazom, v ktorom sme žili aj my – občania komunistického Československa.
Mnohí si dodnes na to pamätajú – na informačné embargo, na to ako sa zvesti o približujúcej sa hrozbe šírili len zlovestnou šepkandou i na prvomájové sprievody, do ktorých sa pod holým nebom – zamorovaného z východu rádioaktívnym mrakom - museli zapojiť všetci. Oslavoval sa komunistický sviatok práce a vo vzduchu nad hlavami viselo nebezpečenstvo, o rozsahu ktorého ľudia netušili.
V tomto roku si budeme aj v našom mesačníku Historická revue pripomínať 40. výročie černobyľskej jadrovej katastrofy. Tá sa neodohrávala len v Sovietskom zväze, neďaleko ukrajinského Kyjeva. Vo väčšej či menšej miere zasahovala do celej Európy, mala bezpochyby globálny dopad. Čo to však bolo za prekvapenie, keď sa o skutočnej hrozbe i ľudia na Slovensku dozvedali len zo západného rozhlasu či v listoch od svojich známych žijúcich na kapitalistickom Západe? Čo sa to deje, keď rakúski a západonemeckí pohraničníci otáčajú celé vlakové súpravy späť do Československa? A prečo ľudia prestávajú v obchodoch nakupovať mlieko, ovocie či zeleninu? Prečo vláda a strana mlčia, čo nám zatajujú?
Tento raz sa v podcaste Dejiny pozrieme na to, ako sa i u nás na Slovensku zatĺkalo, ako sa zatajoval a úmyselne zľahčoval rozsah černobyľskej katastrofy. Ale i o tom, ako informovanosť a nálady verejnosti monitorovala ŠtB. Rozprávať sa budem s historikom Petrom Jašekom z Ústavu pamäti národa.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

Máme za sebou už štvrté Vianoce, ktoré obyvatelia Ukrajiny prežili v atmosfére agresívnych útokov ruskej armády. Tieto útoky, ako sme si už, žiaľ, možno stihli zvyknúť, systematicky mieria na civilné ciele.
O mesiac nás čaká štvrté výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu: 24. februára 2022 v skorých ranných hodinách prekročila ruská armáda ukrajinské hranice a začala najrozsiahlejšiu vojenskú agresiu proti suverénnemu štátu od konca druhej svetovej vojny.
V tom istom čase sa Slovensko stalo prechodným či stálym útočiskom pre takmer 300-tisíc ľudí, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy. Celkovo ich od začiatku ruskej agresie Ukrajinu opustilo viac ako šesť miliónov.
Toto sú čísla - čísla, ktoré neraz rozpúšťajú ľudské osudy, v hoci hrozivej, ale zároveň neosobnej štatistike. Prinášame vám reprízu podcastu v ktorom sa pokúsime dať priestor príbehom ľudí z Ukrajiny, ktorí prišli na Slovensko.
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s dokumentárnou fotografkou Janou Rajcovou, ktorá sa rozhodla zachytávať príbehy a tváre ľudí z Ukrajiny, ktorí prišli na naše územie. Výstavy jej fotografii ste mohli v uplynulom roku vidieť naprieč Slovenskom. Tieto výstavy však predstavujú len zlomok portrétov a príbehov, ktoré Jana Rajcová vytvorila a ktoré môžete nájsť na webstránke www.exodus.report Portréty ľudí, o ktorých budeme dnes hovoriť, budete mať možnosť vidieť aj vo videoverzii tohto podcastu.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na začiatku roka bilancujeme v našom podcaste Dejiny ten minulý, a preto by sme vám chceli ponúknuť to najlepšie z našej kuchyne. A keďže je dobré vykročiť v novom roku tou správnou nohou a s úspechom, nie je nič lepšie ako tento prvý krok urobiť s patričnou razanciou a gráciou – s neohrozeným protitureckým bojovníkom a barokovou superstar princom Eugenom Savojským.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Nemožno sa ubrániť túžbe, ktorú vám v očiach vyčarujú bublinky perliace sa v pohári a štekliace chute na podnebí. Je to totiž ušľachtilé, tekuté zlato s čarovnou žiarou...“ takýto opis sa v roku 1907 objavil v dobovej tlači, aby priblížil výsledok už vtedy dlhovekej a solídnej tradície, tradície výroby šumivého vína v Bratislave - známeho pod značkou Hubert. Jeho originalitu ocenil aj sám cisár František Jozef, keď po ochutnaní vraj zvolal „Dieser Champagner ist vorzüglich!“, teda „Toto šampanské je vynikajúce“.
A práve tento šumivý unikát oslavuje svoje dve storočia. Jeho história sa začala písať v roku 1825, keď sa dvojica dvoch bratislavských mešťanov Johann Fischer a dr. Michal Schönbauer odvážne pustili do výroby šumivých vín, prvej v Európe mimo vlastného Francúzska, ktoré je považované za kolísku šampanského. Dnešným slovníkom by sme ich priekopnícky podnik nazvali úspešným startupovým príbehom, veď napokon už v 30. rokoch sa ich vína pod označením Fischer-Schönbauer ocitali na stoloch najváženejších rodín nielen v starom Prešporku, ale aj vo Viedni a v Pešti.
Ešte väčšmi sa pod tento podnikateľský úspech podpísalo meno Pavlíny Hubertovej a jej syna Henrika Huberta, ktorí bratislavský klenot doviedli azda k najväčšej sláve, korunovanej celým radom prestížnych ocenení. Aj napriek turbulenciám, ktoré prinieslo do histórie tejto firmy dramatické 20. storočie, tradícia, chvalabohu, pretrvala a bez Huberta si hádam ani nevieme predstaviť silvestrovské oslavy či dôležité životné jubileá. Skrátka, s bublinkami radi spojíme i našu radosť a náš úspech.
O dvestoročnej histórií šumivého vína na Slovensku sa rozprávame s historikom Štefan Hrivňákom.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.