Dejiny

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum
Dvadsiateho šiesteho apríla sme si pripomenuli 40. výročie havárie v Černobyli. Výbuch v tamojšej atómovej elektrárni a najmä dlhé ticho, ktoré nasledovalo v oficiálnych médiách neprieč východným blokom, otriasol už aj tak krehkou dôverou v tzv. reálny socializmus. Spolu s rádioaktívnym mrakom sa nad východnou Európou rozšírili aj otázky o tom, aký je skutočný stav životného prostredia.
Černobyľ pritom nebol ani zďaleka jediným dôvodom na rastúcu nedôveru. V tejto epizóde Dejín budeme hovoriť o príbehu obce Brekov na východnom Slovensku. Obyvatelia Brekova dlhodobo zápasili s priemyselným znečisťovaním ovzdušia, vody a pôdy z neďalekých závodov Chemlon, Chemko a Bukóza. Ich pohár trpezlivosti však začal pretekať v momente, keď k závodom mala pribudnúť aj skládka odpadov.
Ako sa z bežnej nespokojnosti stal organizovaný odpor? Čo presne odštartovalo protesty? A napokon bolo už v tomto čase, v roku 1986, v malej obci na východe Slovenska cítiť, že režim stráca na sile?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Emíliou Sičákovou Beblavou, profesorkou na Ústave verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, spisovateľkou a bývalou šéfkou Transparency International. Vo svojom výskume sa venuje fungovaniu moci, spoločnosti a občianskej participácie. Protest obyvateľov Brekova proti plánovanej skládke spracovala v analýze a v románe Smetisko.
Tento diel Dejín vyšiel vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, fanúšika histórie a fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu.
Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum
Odišli hľadať šťastie a lepší život na opačný koniec sveta. Azda takto by sme mohli zhrnúť základný motív českých a slovenských emigrantov v ďalekej Austrálii, ktorý stál za ich rozhodnutím opustiť svoju domovskú krajinu. Bolo by však až príliš veľkým zjednodušením, ak by sme zostali len pri tomto konštatovaní. Rodné Československo totiž často opúšťali nedobrovoľne, neodchádzali len za lepším životom, ale aj za slobodou a perspektívou, že už viac nebudú musieť čeliť politickým perzekúciám. To je naopak motív vlastný Čechom a Slovákom, ktorí zo svojej vlasti utekali po roku 1948 či po roku 1968.
Mnohí z nich svoje miesto a novú životnú perspektívu napokon našli práve v Austrálii. Dejinám československej emigrácii sa dnes už venujú viacerí historici a je predmetom odborného spracovania. Ľudský rozmer tejto kapitoly našich dejín sa však rozhodla zmapovať publicistka Soňa Gyarfašová vo svojom dokumentačnom cykle Po stopách pamäti: Príbehy z opačného konca sveta. Mnohí z týchto emigrantov totiž ešte žijú a môžu nám porozprávať svoj vlastný príbeh.
Cesta za týmto rozprávaním zaviedla dnešnú hostku podcastu Dejiny práve do krajiny našich protinožcov. Ako sama hovorí, splnila si tým svoj cestovateľský sen, ale i svoju dokumentačnú ambíciu. So Soňou Gyarfašovou sa preto rozprávame o tejto jej ceste, ale predovšetkým o ceste a životnom osude ľudí, ktorí ani v ďalekej Austrálii nezabudli na svoju vlasť.
Tento podcast vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu.
Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum
V sérii Ikony výtvarného umenia na Slovensku, ktorú vám v Dejinách prinášame každý mesiac, sa pozeráme na známe aj menej známe osobnosti výtvarných dejín bez zjednodušení, ktoré sa diali pod tlakom ideológii, či v snahe budovať číry národný kánon.
V prípade Ladislava Mednyánszkeho je táto situácia ešte komplexnejšia. Šľachtic, kozmopolita, maliar pohybujúci sa medzi Viedňou, Parížom a uhorským vidiekom – autor, ktorého dielo zahŕňa krajiny, vojnové výjavy aj intímne štúdie ľudských postáv na okraji spoločnosti.
Ako píše historik a teoretik umenia Július Barczi, Mednyánszky „nie je len maliarom jedného typu motívu, ale skôr komplexným svedkom svojej doby“.
V tejto epizóde Dejín sa preto na Mednyánszkeho dielo pozrieme bez selekcie a v širšom stredoeurópskom a európskom kontexte: aký je skutočný záber jeho tvorby? Do akej miery bol formovaný umeleckými centrami ako Viedeň či Paríž? A čo nám jeho obrazy a denníky prezrádzajú o rakúsko-uhorskej spoločnosti na prelome 19. a 20. storočia?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Júliusom Barczim, historikom a teoretikom umenia a tiež riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA. Spolu s Ninou Gažovičovou je Július Barczi autorom jedného z najpočúvanejších podcastov o umení na Slovensku – Predané.
Tento diel Dejín vychádza vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie a nášho podcastu. Ďakujeme za podporu.
Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

Keď sa povie jadrová energetika, mnohí z nás sa možno zľaknú a automaticky si spomenú na katastrofu, ktorá sa udiala 26. apríla 1986 v Černobyľskej jadrovej elektrárni. Teda presne pred 40 rokmi. Tento závod, ktorý mal byť pýchou a dôkazom technickej vyspelosti sovietskeho inžinierstva, sa napokon stal ich pravým opakom, strašiakom a symbolom rozkladu niekdajšieho komunistického režimu.
Havária 4. reaktora v Černobyli spôsobila šok, vysoké straty na životoch, obrovské škody na ľudskom zdraví po celej Európe, ktoré je dodnes náročne presne kvantifikovať a pochopiteľne vyvolala i celý rad otázok. Sú jadrové elektrárne skutočne bezpečným, a preto vhodným technickým nástrojom na výrobu veľkého množstva elektrickej energie? Nie je po tejto skúsenosti lepšie uvažovať o alternatívach? A ako sa vôbec mohlo stať, že v Černobyli zlyhali všetky zložky technickej kontroly? Je naozaj vylúčené, že sa podobný scenár zopakuje s odstupom rokov napríklad u nás na Slovensku alebo inde vo svete?
Ako už tušíte, táto epizóda podcastu Dejiny bude trochu iná. Na niektoré kľúčové otázky o našej nedávnej minulosti totiž potrebujeme poznať predovšetkým technické odpovede.
Jaroslav Valent sa v štúdiu rozprával s Andrejom Pastorekom, členom Slovenskej nukleárnej spoločnosti a zakladateľom projektu Černobyľ.Info.
Táto epizóda podcastu Dejiny vznikla s podporou Slovenských elektrární – lídra bezpečnej jadrovej energetiky na Slovensku.
Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Maľovať smieme iba to, čím sme plní.“ Toto sú slová Lei Mrázovej, prvej maliarky, ktorej sa budeme venovať v rámci série Ikony výtvarného umenia na Slovensku.
Lea Mrázová bola výnimočným zjavom modernej maliarskej scény. A zďaleka nielen preto, že bola ženou a do modernej maľby vnášala témy, ktoré bytostne prežívajú práve ženy. Ale aj preto, že jej vzdelanie ďaleko presahovalo maľbu - disponovala širokým humanitným vzdelaním, študovala jazyky, literatúru a filozofiu. Úvodný citát tak nehovorí len o motívoch maľby, ale jasne odzrkadľuje intelektuálnu poctivosť jednej z najväčších slovenských maliarok.
Aké motívy nachádzame na maľbách Lei Mrázovej naprieč dlhým 20. storočím? Ako reflektovala druhú svetovú vojnu, nástup stalinizmu, či nádych slobody v 60. rokoch? A ako znázorňuje témy tvorivej slobody či neslobody žien, materstva či manželstva?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Ninou Gažovičovou, kunsthistoričkou, konateľkou a licitátorkou aukčnej spoločnosti SOGA. Spolu s Júliusom Barczim tiež tvorí najpopulárnejší a najpočúvanejší podcast o umení na Slovensku "Predané."
Tento podcast je štvrtým v sérii „Ikony výtvarného umenia na Slovensku,” v ktorej vám každý mesiac prinášame príbehy diel a kontext tvorby významných maliarov a maliarok. Obrazy, ktoré v podcaste analyzujeme, nájdete aj na instagrame @agatasustovadrelova a @podcastysme.
Tento podcast vzniká vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu.
Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.