Dejiny

Aktuálne sviatočné dni sú príležitosťou vrátiť sa v čase i v priestore k miestu, kde sa zrodil aj veľkonočný príbeh. K mestu Jeruzalem.
Ten bol jablkom sváru po dlhé stáročia, ale neraz aj zabudnutou perlou Blízkeho východu, ktorej význam a lesk pripomenie z času na čas opäť nový konflikt. Dodnes zostáva ikonickým, svätým miestom, ku ktorému sa s bázňou obracajú tri svetové náboženstvá – judaizmus, kresťanstvo a islam. Jeruzalem je v epicentre svetovej politiky aj dnes, keď je opäť predmetom konfliktu – tentoraz izraelsko-palestínskeho.
Dôkazom večných sporov, ale aj vzájomného spolunažívania je už samotné jeruzalemské Staré mesto – rozdelené na židovskú, kresťanskú i moslimskú časť. Návštevníkovi ponúka obraz Blízkeho východu a jeho dramatickej histórie akoby v malom. Kto ho preto aspoň raz navštívil, nemôže sa zbaviť pocitu, že je to výnimočné miesto aké sa len tak nevidí.
Odkedy vlastne hovoríme o meste Jeruzalem? Ako sa na jeho charaktere podpísala rímska či byzantská epocha, arabskí dobyvatelia či križiaci? A čo znamená toto mesto aj v dnešnej blízkovýchodnej politike?
Vraciame sa preto k staršej epizóde podcastu Dejiny, v ktorej sme sa rozprávali s islamológom Attilom Kovácsom z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
Tento podcast vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kultúra bola zásadnou súčasťou nacistickej mocenskej stratégie, naprieč územím, ktoré sa dostalo pod vplyv tretej ríše, vrátane vojnového slovenského štátu. Prekvapivo však nacistický vplyv na kultúru na Slovensku zostal dlho na pokraji záujmu historikov. To sa dnes mení. V týchto mesiacoch prebieha výskum pod vedením historika Miloslava Szabóa, ktorý vychádza z podrobného štúdia nemeckých archívov Ministerstva zahraničných vecí a Spolkového archívu. Tento výskum onedlho vyjde aj v knižnej podobe pod názvom „Nacistická soft-power vo vzťahu k vojnovému slovenskému štátu v rokoch 1939 – 1945: Deravá hegemónia.“
Ako fungovala nacistická kultúrna diplomacia? Čo boli hlavné „prevodné páky“ v systéme kolaborácie s nacistami v kultúrnej oblasti? A možno hovoriť o rezistencii voči nemeckému tlaku?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom a germanistom Miloslavom Szabóom, z Katedry germanistiky, nederlandistiky a nordistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Vo svojom výskume sa zaoberá najmä dejinami antisemitizmu a katolicizmu na Slovensku a v Rakúsku v 19. a 20. storočí. Je autorom niekoľkých monografií a desiatok odborných štúdií doma i v zahraničí. Okrem dobre známej knihy Klérofašisti, najnovšie publikoval na tému fašizácie kresťanského nacionalizmu a sociálneho katolicizmu na Slovensku v rokoch 1939 – 1942.
Tento podcast vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu.
Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

Udalosti v Perzskom zálive a Iráne pútajú v posledných týždňoch pozornosť celého sveta. Jednou z kľúčových otázok je, či režim iránskych ajatolláhov pretrvá aj napriek vojenskej kampani Izraela a Spojených štátov, alebo túto krajinu čaká zásadná politická premena.
Opäť sa skloňuje meno Páhlaví, opäť sa diskutuje o podstate politickej moci ajatolláhov a spomína sa aj éra, keď bol Irán otvorenou a sekularizovanou krajinou. Rozhodli sme sa preto vrátiť k staršiemu rozhovoru, ktorý približuje práve začiatok tohto príbehu – rok 1979 a tzv. islamskú revolúciu v Iráne, ktorá na ďalších viac než 40 rokov zmenila charakter tejto krajiny, a to do takej miery, že je dnes v prostredí medzinárodnej politiky považovaná za strašiaka, ktorý vyvoláva obavy predovšetkým svojím jadrovým programom či podporou radikálnych islamistických hnutí.
Čo sa teda stalo, že sa proces modernizácie a sekularizácie spoločnosti premenil v Iráne na svoj pravý opak? Bola iránska islamská revolúcia snahou o návrat k ortodoxnému výkladu islamu alebo celkom nový moderný fenomén, pre ktorý musíme hľadať nové vysvetlenia?
Jaro Valent sa rozprával s historikom Lukášom Rybárom z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
Tento podcast vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

Martina Benku poznáme všetci. V slovenskej kultúre posledných dvoch storočí má Martin Benka silnú, nielen symbolickú či vizuálnu, ale aj inštitucionálnu prítomnosť. Táto prítomnosť bola a je dlhodobo budovaná štátom, naprieč meniacimi sa politickými režimami: na konci 50. rokov má Martin Benka vlastný, štátom vybudovaný ateliér, ktorý sa po jeho smrti v roku 1971 mení na Múzeum Martina Benku. Toto múzeum bolo nedávno (2023) znovuotvorené po rozsiahlej rekonštrukcii. Život a dielo Martina Benku je do istej miery mikrohistóriou slovenskej kultúry v 20. storočí.
Čo všetko sa dozvedáme o dejinách slovenskej kultúry cez príbeh Martina Benku? Do akej miery je jeho pozícia v národnom panteóne výsledkom umeleckých kvalít a do akej miery dlhodobého budovania mýtu „najvýznamnejšieho slovenského maliara“?
Tento podcast je tretím zo série dvanástich podcastov „Ikony výtvarného umenia na Slovensku,” v rámci ktorej vám každý mesiac prinášame príbehy diel a kontext tvorby významných maliarov a maliarok.
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Ninou Gažovičovou, kunsthistoričkou, konateľkou a licitátorkou aukčnej spoločnosti SOGA. Spolu s Júliusom Barczim tiež tvorí najpopulárnejší a najpočúvanejší podcast o umení na Slovensku „Predané.“
Obrazy Martina Benku, ktorý spomíname v podcaste, nájdete aj na instagramovom účte @agatasustovadrelova a tiež na účte @podcastysme.
Tento podcast vzniká vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu.
Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Bolo veľké nedorozumenie, keď sa brojilo proti žene nespokojnej len s vareškou. Keď sa predpokladalo, že bude nevernou rodine, nebude obetavou matkou, stratí dobré mravy atď. Boli to kruté časy pre ženu vymykajúcu sa z úzkoprsého chápania poslania. Jej nespokojnosť bola podmienená vrodenou schopnosťou mať význam i za hranice rodiny.“ Tento prejav predniesla Hana Gregorová na zakladajúcom valnom zhromaždení Zväzu slovenských žien v roku 1945.
Je súčasťou knihy, „Chcela som viac“ (Daniel Hupko, Jana Jablonická Zezulová a kol.) ktorá vyšla nedávno v Mestskom múzeu Bratislava pri príležitosti výstavy o Hane Gregorovej, spisovateľke, intelektuálke, feministke, organizátorke kultúrneho života, matke, patriotke, novinárke a publicistke.
Tento prejav je plný typicky povojnového optimizmu. Možno ohlasuje koniec dejín - máme vyhraté, prvá fáza dejín boja za rovnosť žien je na konci. Dnes 80 rokov po tomto prejave vieme, že konce dejín sa veľmi nekonajú. Nekoná sa konečný mier, všeobecné rešpektovanie medzinárodného práva, konečná výhra liberálnej demokracie, či rovnosť žien. O toto všetko treba neustále bojovať. A tak sa vraciame k príbehom a hľadáme inšpiráciu u žien, ktoré nám základné práva vybojovali.
Ktoré myšlienky Hany Gregorovej rezonujú aj dnes? Aká bola reakcia verejnosti na výstavu o Hane Gregorovej? A čo by Hana Gregorová odkázala malým chlapcov s veľkými egami obývajúcim dnešnú manosféru?
Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Danielom Hupkom, historikom, kurátorom a vedúcim odborného oddelenia Múzea mesta Bratislavy.
Tento diel Dejín vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu.
Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík.
–
Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
–
Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠
See omnystudio.com/listener for privacy information.